Predstavenie projektu
Cieľom investície je rehabilitácia kultúrnej pamiatky predstavujúcej spoločné historické dedičstvo a záchrana budovy stredovekého pôvodu. Zámerom je vytvoriť objekt spĺňajúci požiadavky pamiatkovej ochrany, v ktorom vznikne jedinečná, na regionálnej úrovni konkurencieschopná a na zážitkoch založená turistická atrakcia vysokej kvality, ktorá bude zodpovedať moderným kultúrnym potrebám a požiadavkám eventového turizmu. Investícia popri hodnotovom využití a zachovaní dedičstva v plnej miere spĺňa aj ciele rozvoja turistickej atraktivity, neformálneho vzdelávania, rozvoja vidieka, tvorby pracovných miest a stimulácie hospodárstva.
Dnes viditeľná pamiatková budova bola postavená v barokovom slohu na konci 17. storočia a v prvej tretine 18. storočia z trosiek monastiera premonštrátskeho prepoštstva, ktorý bol pôvodne vybudovaný v 13. storočí v románskom slohu a neskôr v 15. storočí prestavaný v gotickom štýle.
Premonštrátske prepoštstvo v Šahách založil rod Hunt-Poznanovcov v 13. storočí. V stredoveku bol kláštor v Šahách jedným z najbohatších a najvýznamnejších prepoštstiev premonštrátskeho rádu. Už pri svojom založení získal bohaté dary, počas svojich dejín bol viackrát prestavaný a plnil rôzne funkcie. Počas archeologických výskumov bola objavená úroveň terénu z neskorého arpádovského obdobia, ktorá bola súčasná so založením kláštora, no pod ňou sa našli aj stopy staršieho osídlenia a fragmenty ranostredovekej keramiky z arpádovského obdobia. Na základe toho je isté, že rehoľní otcovia neprišli na neobývané územie. Neskoré arpádovské základové múry kláštornej budovy svedčia o niekdajšej existencii dvoch väčších budov sieňového charakteru. Budovy z arpádovského obdobia boli – podľa informácií získaných z vykopávok pravdepodobne – neskôr rozobraté až po základy a na ich mieste boli postavené nové múry. Výraznými pamiatkami neskorostredovekej gotickej dostavby sú hlavné múry kláštorného štvoruholníka a k nim priliehajúca tehlová podlaha orámovaná trámami. Prepoštstvo bolo v 15. storočí viackrát vyplienené, okrem iného aj husitmi, a od tohto obdobia ho začali opevňovať, a to do takej miery, že v 16. storočí v ňom už sídlila početná posádka. S postupom osmanských vojsk premonštrátski mnísi opustili svoj domov, utiekli z tohto územia a už sa nevrátili. Počas tureckého ťaženia v roku 1552 obrancovia odovzdali opevnený kláštor bez boja a Osmani budovu čiastočne zdemolovali. Po vyhnaní Turkov na konci 17. storočia prevzal územie do držby jezuitský rád. Jezuiti postavili z trosiek prepoštstva hospodársku budovu v barokovom slohu, do ktorej začlenili aj niekdajšie časti kláštora, napríklad múry krížovej chodby. Vtedy zamurované, impozantné arkádové oblúky na východnej a južnej strane budú opäť prístupné pre verejnosť.
Cieľom predkladaného projektu je rehabilitácia pamiatkového objektu, ktorý bol po celé desaťročia prázdny a v chátrajúcom stave, ako aj realizácia prvej etapy architektonických, technických a reštaurátorských obnovovacích prác. Súčasne sa začína aj proces sprístupňovania tejto kultúrnej pamiatky pre verejnosť.
Technický obsah prvej etapy zahŕňa okrem iného sanáciu a spevnenie základov budovy, ako aj hydroizoláciu prízemných múrov a vnútorných stĺpov. Súčasná, mimoriadne schátraná a nezachrániteľná konštrukcia krovu bola demontovaná a na jej mieste bola vztýčená nová, dobovo verná strecha. Drevené galériové konštrukcie na nižších podlažiach, ktoré nesú krov, boli čiastočne zrekonštruované, pričom súčasné drevené stropy a tehlové klenby boli spevnené a doplnené. Práce pokračujú realizáciou vonkajších omietok tejto barokovej pamiatky, osadením okien a dverí a interiérovými úpravami.
Po dokončení obnovy bude budova v plnom rozsahu prístupná verejnosti a v jej priestoroch vznikne a otvorí sa Návštevnícke centrum Premonštrátskeho prepoštstva v Šahách. Hlavným zameraním modernej, na zážitkoch založenej expozície, ktorá mapuje premonštrátsku a jezuitskú minulosť, zobrazuje historické časové osi a je prepojená s interaktívnymi prvkami, bude spôsob života mníchov – každodenný život, sviatky, denný režim a ich činnosti ožijú v podobe pôsobivých inštalácií. Svoje miesto tu nájdu infografiky približujúce históriu a jedinečné črty premonštrátskeho a jezuitského rádu, ako aj životné príbehy zakladateľov reholí – svätého Norberta a svätého Ignáca z Loyoly. Predstavené budú stavebné dejiny kláštora, život šahanského prepošta Františka Fegyvernekiho, ako aj stredoveký a ranonovoveký každodenný život prepoštstva. Vystavené budú aj nálezy a fragmenty kamenných skulptúr objavené počas archeologických výskumov. Expozícia ponúkne aj pohľad na dejiny a architektúru premonštrátskych prepoštstiev v Uhorsku v 12. až 16. storočí. Niekdajší stav prepoštstva z premonštrátskeho obdobia si návštevníci budú môcť pozrieť na pôsobivom, hmatovom 3D makete, pričom zároveň získajú vhľad do každodenného fungovania stredovekého kláštorného hospodárstva. Súčasťou návštevníckeho centra bude aj obchod so suvenírmi.